Pod pojmami eGov či informatizácia si väčšinou predstavujeme veľké projekty na národnej úrovni, častokrát nepredstaviteľné a zložité.
V skutočnosti však informatizácia štátu prebieha aj oveľa bližšie k občanom - na krajskej či dokonca obecnej úrovni. Na IT projekty a aktivity miest, obcí či vyšších územných celkov sa ročne minú desiatky až stovky miliónov eur. Samosprávy však pociťujú ešte väčší nedostatok odborných kapacít na prípravu a realizáciu projektov v takýchto rozmeroch, než štát.
Preto sa žilinský IT klaster ZAIT a Slovensko.Digital za podpory Nadácie Pontis pustili do aktivity, ktorej cieľom nie je len hodnotenie regionálnych IT projektov, ale aj pomoc s nájdením takého procesu prípravy a riadenia projektov, v ktorom sú aktívni a nápomocní aj iní aktéri z regiónu - dobrovoľní experti z oblasti IT, klastre firiem či univerzity.
Overený model hodnotenia Red Flags z národnej úrovne premeníme na manuál/súbor odporúčaní, ktoré by pri náročných IT projektoch vedeli využiť aj iné samosprávy naprieč celým Slovenskom.
O tom, ako prebieha náš pilotný projekt “Red Flags 5.0: SD ZA Transparentné regióny” v žilinskom regióne, sme sa porozprávali s Michalom Žarnayom, koordinátorom aktivít v regióne.
Ahoj Michal, hoci si dlhoročný aktivista v Žiline, s IT témami v rámci svojho aktivizmu mnoho skúsenosti nemáš. Čo sa ti na spoločnom zámere Slovensko.Digital a ZA IT pozdávalo, že si sa rozhodol aktívne zapojiť?
Poslaním mojej práce je pomáhať druhým byť lepšími a spokojnejšími. Som preto aktívny vo verejných témach jednoducho preto, lebo chcem pomôcť svojmu regiónu a ľuďom v ňom. A keďže sa v IT komunite pohybujem, študoval som aj učil som na IT škole, tak som chcel prispieť k tomu, aby si porozumeli IT experti a ľudia zo širšej verejnosti. Zjednodušene IT producenti a IT konzumenti.
Ktorým oblastiam sa v rámci spoločného projektu venuješ prioritne?
V tomto projekte vidím dva prúdy. Prvým je metodika hodnotenia projektov Red Flags a druhým je aj príprava projektu pre zlepšenie IT služieb mesta Žilina.
Ako ťa tento projekt obohacuje?
Doteraz som sa nestretol s tým, ako IT funguje na úrovni samosprávy a najmä s tým, ako prebieha obstarávanie. Oceňujem, že sa zlepšujem aj na úrovni projektového riadenia. To má Slovensko.Digital kvalitne spracované.
Ako prebieha spolupráca so Slovensko.Digital?
Keďže Slovensko.Digital má s takýmito aktivitami dlhoročné skúsenosti, tak ma vedia naviesť na témy, ktorým by som sa mal venovať. Zároveň sú pre mňa aj zdrojom cenných informácií, ktoré sú pripravení poskytnúť. Samozrejme v rámci dostupnosti vyťažených ľudí.
Čo ťa doteraz v rámci realizácie projektu “Red Flags 5.0: SD ZA Transparentné regióny” najviac prekvapilo?
Nečakal som, že ja sa postupne dostanem do pozície toho, kto má kontrolovať a držať varovný prst nad IT projektami v regióne. Tiež som si na začiatku úplne nevedel predstaviť súvislosť na jednej strane kontroly projektov v rámci Red Flags a na druhej strane prípravy projektu pre zlepšenie IT v Žiline, ale teraz mi to už dáva väčší zmysel.
Určite ma prekvapilo to, ako ďaleko za modernou realitou sú mnohé samosprávy z hľadiska IT. To je spojené s personálnym poddimenzovaním IT oddelení. A tiež je veľký rozdiel medzi župou a mestom, v tomto je župa oveľa viac vpredu.
Prvým partnerom projektu v žilinskom regióne je samotné mesto Žilina. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým musí Žilina čeliť v oblasti digitalizácie?
Určite sú to samotné schopnosti využívať IT technológie pracovníkmi mesta. Je to pomerne pestré, niektorí sú v IT zbehlí, niekto vôbec a veľa z nich je niekde v strede. Zároveň si však uvedomujem, že ľudia na mestskom úrade sú extrémne vyťažení, takže je veľmi malý priestor na rozvoj týchto zručností v bežnom pracovnom živote.
Smerom k občanom treba spropagovať tie služby, ktoré sú už dnes dostupné a dajú sa poskytovať online. Tu sú špecifickou výzvou starší obyvatelia mesta, ktorí sú zvyknutí na osobný kontakt.
Čo sa týka populárnych smart technológií a riešení, tak tam sme ešte veľmi ďaleko. To by dnes bola taká čerstvá čerešnička na odležanej torte.
Kde vidíš najväčší priestor na zlepšenie na úrovni samosprávy? Čo bude podľa teba kritické pre úspešné IT projekty v regiónoch?
Kritická je kapacita a to najmä na úrovni mesta. Župa v tomto až taký zásadný problém nemá. Je nevyhnutné, aby samosprávy mali aspoň jedného zamestnanca s Prince 2 vedomosťami. Ak by personálna kapacita bola, tak sa treba venovať zlepšovaniu interných procesov a viac robiť s dátami - zbierať ich, vyhodnocovať a na základe nich sa aj rozhodovať. A potom sa postupne môžeme dostávať k smart riešeniam.
Pre VÚC a mestá je digitalizácia obrovská výzva. Akí partneri by im v tomto mohli pomôcť? Alebo sa to podľa teba dá zvládnuť zmenou nastavení, metodík a mindsetu samotných úradníkov?
Zmenou nastavení, metodík a mindsetu úradníkov určite, no impulzy musia prichádzať zvonku. Jednak v podobe novej krvi, ktorá úrad osviežuje a jednak v partnerstvách s tými, ktorí sú v digitalizácii ťahúňmi.
V Žiline je veľa subjektov a jednotlivcov, ktorí môžu byť nápomocní. Či už je to univerzita, alebo sú to IT firmy a ich združenia. Musia to vždy byť skúsení ľudia s citom pre rozvoj svojho regiónu, keďže to nie je biznisový vzťah.
Viacerí lídri týchto firiem sa stále len učia byť aj trochu aktivistami a nie vždy sa vedia odosobniť biznisových cieľov.
Škoda, že ľudia z univerzity nemajú väčšiu kapacitu pomáhať, oni tiež majú veľký rozhľad a skúsenosti.
V akom štádiu sa nachádza samotný projekt a príprava toolkitu pre regionálne IT projekty?
Aktuálne ideme metodikou posudzovať prvý regionálny projekt, kde zistíme, aké sú rozdiely v posudzovaní projektov medzi národnou a regionálnou úrovňou.
Tiež riešime spoločnú prípravu projektu mesta a IT komunity na zlepšenie elektronických služieb mesta.
Ako sa ti pozdáva úloha “watchdoga” v žilinskom regióne, ktorý má dohliadať na kvalitu realizovaných projektov a aj verejných súťaží?
Býval som učiteľom na vysokej škole, takže hodnotenie beriem ako bežnú súčasť profesijného života. Ja mám rád, keď sú pravidlá jasne stanovené a následne sa dodržiavajú, preto mi úloha watchoga, ktorý vopred oznámil pravidlá posudzovania, nevadí.
Zároveň však dávame aj pozitívnu spätnú väzbu a samospráve sa snažíme v prvom rade podať pomocnú ruku, až potom verejne kritizovať. Chceme pomôcť vylepšovať projekty tak, aby nedochádzalo k negatívnym hodnoteniam. V pozícii hodnotiteľa ide skôr o ochotu pomáhať, investovať svoj čas a dať názor, ako sa dá daná vec urobiť lepšie. Je jedno, či ju zastáva človek z firmy alebo z univerzity.
Michal Žarnay má za sebou pôsobenie v akademickom, súkromnom i neziskovom sektore doma i v zahraničí. Svoje technické vzdelanie spolu so skúsenosťami učiteľa, kouča a facilitátora v súčasnosti dáva do služieb digitálnych inovácií i rozvoja kultúry a osobností v organizáciách ľubovoľného charakteru.
Comments